V poslednom čase to so Žilinou ide dole vodou. Žilinčanov kríza obrala o radosť z pohybu, akoby stratili lesk v očiach a upadli do podivnej apatie – kým pred pár rokmi boli počas majstrovstiev v hokeji plné krčmy a fandilo sa ostodeväť, teraz si ľudia nakúpia plechovky piva a chrumky v samoške a sedia doma na zadku. A život z historického centra sa pomaly vytráca. Kedysi sa Žilinčania schádzali na Veľkom a Malom Korze, Na čajoch o piatej v Hoteli Grand. Dnes sa už nič podobné nejestvuje, ba ani Mestské divadlo, Bábkove divadlo alebo Považská galéria už nie sú v kurze. Stavím sa s vami o pivo a poldeci, že traja z piatich Žilinčanov netušia, že Výstavná sieň Považskej galérie ukrýva klenoty z tvorby nášho rodáka Vincenta Hložníka. Ako bonus a daň z pažravosti sme navyše dostali dve nevzhľadné mamutie škatule, ktorými barbari navždy zlikvidovali neopakovateľnú siluetu centra mesta. pokračovanie článku
Kde bolo tam bolo, žil raz jeden Jozef M. zo Sniny - chlapec, ktorý mal rád svoju prácu, Balzaca, Desmod, svoj Bubu profil na Fejsbúku a svojich priateľov. A práve tento tajomný romantik je hlavným hrdinom našej rozprávky. pokračovanie článku
Orange Slovensko, a. s. patrí na Slovensku medzi top zadávateľov reklamy - v roku 2008 sa v rebríčku umiestnil na prvom mieste s objemom reklamy v hodnote 2 862 178 631 Sk (cca 95 200 692EUR)*. Ako jeho verný klient rád priložím ruku k dielu pre zlepšenie kvalitatívnych parametrov značky. pokračovanie článku
Mám rád ten pocit, keď vychádzam z kina, žmúrim očami na realitu za tapacírovanými dverami, pričom v mysli sa mi ešte stále preháňajú myšlienky na príbeh z celuloidového pásu, za ktorým sa práve zatiahla zamatová opona. Tak, ako sa to ešte stále robieva v kinách zo starej éry. Niečo podobné som prežil aj minulú stredu, po viac ako 100 minútach strávených v spoločnosti filmu Taiwo. pokračovanie článku
Niekedy mám skutočne pocit, že nás tá naša letargia privedie k titulu najľahostajnejšieho národa na svete. Držali sme hubu a krok, keď nás komančovia zatvorili za plot, odvracali sme pohľad, keď za Mečiara vybuchovali autá a rozpredával sa štát a potom sme, nepoučení 40 rokmi, povolali do zbrane spasiteľa s minulosťou červenou ako líca panny z Horehronia. Prečo by sme sa potom mali ozvať, keď súdruhovia v parlamente odpíšu zákon na ochranu týraných zvierat? pokračovanie článku
sú rôzne druhy cintorínov. tie posvätné - indiánske, maorijské, keltské - sú zvyčajne začarované a smrteľne nebezpečné pre nepozvaných. a potom sú cintoríny kultové a putovné - napríklad ako ten v new orleans, alebo tie s hrobmi johna lennona, andyho warhola a jima morrisona - o elvisovom ani nehovoriac. my „klasickí" nájomníci cintorínov máme také „obyčko" - s náhrobnými kameňmi, urnami, tujou a chryzantémami. na našom „obyčko" cintoríne (a možno aj na tom vašom) sú tri základné typy hrobov. pokračovanie článku
S Kamilom sa poznáme od základnej školy a aj naši otcovia boli dlhé roky najlepší priatelia z gymnázia. Teraz sa už stýkajú menej, ten môj pracuje v Prahe a Kamilov je už v dôchodku. Nás dvoch spája nielen susedský vzťah, ale aj volejbal, akčné filmy, športové autá a úprimný záujem o okrúhle prsia Adelky S., slobodnej mamičky z prízemia našej bytovky. pokračovanie článku
Môcť sa s vami podeliť o zážitok, spáchaný na mne knihou Taiwo (francúzsky originál „Taiwo" bol vydaný nakladateľstvom Incroyant & Fils Unique v Paríži v roku 2006), je ako sedieť v parku s bezodnou krabicou najlahodnejších belgických praliniek a smieť nimi ponúknuť všetky deti navôkol. Nechcem a ani nebudem haniť slovenské vydavateľstvá, ktoré odmietli zaradiť tento román do svojich edičných plánov. Slovenský čitateľ je nimi príjemne, pravidelne (a najmä konečne!) rozmaznávaný McEwanom a Murakamim a doba, kedy nový Simmel alebo Dick Francis spôsobovali nájazdy „riadkožrútov" na bezbranné kníhkupectvá je dávno za nami. pokračovanie článku
Tento blog nemal byť nikdy napísaný. Okolnosti a správanie Tatrabanky a. s. ma však donútili opäť reagovať týmto spôsobom. Nie je to pomsta ani vedomé poškodzovanie mena, je to využitie blogu ako prostriedku k ochrane mojich záujmov. Povedané úplne polopate, už sa mi nechcelo ďalej držať hubu. pokračovanie článku
Som klientom Tatrabanky osem rokov. Nie som VIP klient, jednoducho len jeden z mnohých. Pred tromi rokmi som si v Tatrabanke založil aj podnikateľský účet. V novembri 2007 som požiadal Tatrabanku o úver. Nebudem ho špecifikovať, nie je to podstatné. Banka mi na mieste vypracovala ponuku, ktorú som prijal a vyžiadal si zoznam podkladov potrebných pre schválenie úveru. Začal som dávať dohromady všetky potrebné dokumenty a 23. 11. 2007 som ich doniesol do Tatrabanky. Všetky. Do "puntíku". Tatrabanka si ich s úsmevom prevzala a prisľúbila mi, že do dvoch týždňov mám peniaze na účte. Pridal som si rezervu ešte dva týždne, počítajúc s tým, že do Vianoc sú peniaze na účte a môžem začať podnikať. A potom začalo peklo. pokračovanie článku
Súdna sieň praskala vo švíkoch, mal to byť proces storočia. Obžalovaný Will Mates bol jednou z najznámejších celebrít galaxie. Nesvitol deň, kedy by sa jeho meno neobjavilo na titulke denníkov alebo aspoň nebolo spomenuté vo vysielaní medzigalatických spravodajských TV kanálov. 37 - ročný rodák zo Seattlu bol považovaný za otca „Sense & Sensibility" technológie umožňujúcej domácim robotom identifikovať nálady a pocity svojich majiteľov. Will Mates stál pred súdom pre obvinenie z pokusu o zabitie. pokračovanie článku
Nedobré časy. Jeseň fakticky nie je moja obľúbená časť roku. Všetko navôkol je také odchádzajúce a prázdne. Rána plávajú v hmle a ľudia hľadajúci v polotme noviny a tabak vyzerajú ako trúsiaci sa zombiovia z nejakého amerického hororu. Tvária sa otrávene, ukrývajú tváre do golierov a štekajú viac ako obvykle. Aj ja sa veru v poslednom čase z ničoho neteším. Je mi tu otupno. Dni sú dáke bez chuti. Zmizlo z nich všetko šťavnaté. Petra má teraz stále denné, takže som celý deň bez spoločnosti a vône teplých rožkov a pagáčikov. Nedobré časy, baže. A do toho všetkého Zuzka. pokračovanie článku
Dnes ráno som sa zobudil bez jazyka. pokračovanie článku
Keď v poslednom čase čítam články o staručkých ruských bombardéroch Tupolev 95 víriacich vrtuľami medzinárodný vzdušný priestor v tesnom susedstve krajín NATO, podvedome sa modlím, aby kapitánom štandartne 7 - člennej posádky nebol Sergej Koljupov. pokračovanie článku
21. august 1968 Hranice Československej socialistickej republiky prekračujú jednotky piatich spojeneckých armád Varšavskej zmluvy. Neprichádzajú v mieri, na uliciach za sebou nechávajú telá bezbranných civilistov. Na rozdiel od roku 1945 sa tentoraz tváre vojakov nedočkajú bozkov, ale pľuvancov a na tanky nedopadajú kvety, ale kamene. Možno je to preto, lebo majú na sebe biele (invázne) pásy - to aby ich bolo možné rozoznať od tých, ktoré sú vo výbave ich spriatelenej Československej ľudovej armády. pokračovanie článku
K napísaniu tohto blogu ma podnietil dokument o detských súťažiach miss a talentov v "júesej". Detských znamená naozaj detských. Sú to súťaže, do ktorých rodičia prihlasujú svoje ratolesti, aby vyhrali titul miss, prípadne sa stali speváckou, tanečnou alebo hereckou hviezdou. Súťaže prebiehajú podľa rovnakého scenára ako ich verzie pre dospelých, no s jedným veľkým rozdielom. Namiesto krásnych žien alebo mladých speváckych talentov na pódium vychádzajú deti. Vlastne, nie tak celkom. pokračovanie článku
keď sa na teba chystajú naozaj zlé dni, je to ako pozerať sa na dvere, ktoré sa ti pred očami menia na bastarda. prašina s krvavými očami ceriaca zhnité zuby. s dychom smradľavým ako tá najšpinavšia stoka. do nej hodený kameň nedopadne na dno, slastne ho prehltne ako belgickú pralinku - chvíľa rozkoše a zrazu ten výtvor majstra cukrára mizne v pažravom nenávratne. pokračovanie článku
Severovýchodne od Amiens, august 1918 Dominikove oči boli belasé ako nezábudky v maminej záhrade za mestom, ktoré mala oveľa radšej ako ruže, narcisy alebo pivónie. Nikdy nám nezabudla pripomenúť: „Na môj hrob chcem len trávu a nezábudky. A kameň skromný a jednoduchý, taký ako život, ktorý žijem.“ Zbožňovala tieto jemné kvetiny pre ich smutné meno, no najmä pre ich nádhernú svetlobelasú farbu. pokračovanie článku
Tento blog mal byť vďaka stávke s jednou blogerskou vílou napísaný do 10. marca 2007. Nebol, nie pre nedostatok času, ale pre čakanie na vhodnú chvíľu. Tá prišla práve dnes. Rozhodol som sa zdokumentovať účinok alkoholu na blogera. pokračovanie článku
Tohtoročná zima nestála za veľa. Ježiško mi doniesol parádne snežnice, ale mal som ich na nohách iba raz. Namiesto toho sa s Nobym už tri mesiace brodíme bahnom ako dvaja masochisti. Môžem si smelo priznať, že asi najhoršia zima môjho života. Bez lyžovačky, zamrznutých palcov na nohách, fajných zimných foto-zátiší a bez váľania sa v závejoch. pokračovanie článku
Človeku počas prechádzok so psom víri hlavou kopec podnetných myšlienok. A ak práve nepočúvate iPod a nerozmýšľate nad tým, ako to tomu Jackovi Johnsonovi pekne ladi, alebo vám nemodrejú ruky, keď vás pes vláči za hárajúcimi fenkami, tak... Tak to je ten ideálny čas, kedy sa skvele spriadajú intrigy proti kolegovi-riťovlezovi, vymýšľajú darčeky na kamošovu tridsiatku alebo konštruujú vízie vašej svetlej budúcnosti. pokračovanie článku
Uvedomujem si, že už je to naozaj otrepané, obúvať sa stále do Fica. Pravdepodobne ku mne z tábora jeho priaznivcov priletí niekoľko ohnivých šípov. No mňa ten človek jednoducho vždy prekvapí niečím novým a ja nedokážem nereagovať. Tentoraz, keď som sa dozvedel o jeho účasti na oslavách 48. výročia príchodu Fidela Castra do Havany na kubánskom veľvyslanectve. pokračovanie článku
Štefan Hríb je človek, ktorému Pod lampou sadlo ako riť na šerbeľ. Kušnierik je solídny sekundant a navyše sa im okrem výberu atraktívnych tém vždy podarilo prilákať do debaty celkom zaujímavých ľudí. Sú tu už tri roky, čo im patria štvrtkové noci na Dvojke a pravdepodobne vytvorili to najlepšie, čo pôvodná tvorba STV za posledné roky ponúkla. Dnešný večer mal byť na tému Vznik života, tak som zakúril v peci, nakŕmil psa a dokonca som sa chystal oželieť Scorseseho a De Nirov skvelý tandem na ČT2. pokračovanie článku
Rodák z Kofoľčian, malebnej dedinky ležiacej na sútoku Gronu a Letorice. Už v detstve aktívna iskrička a vzorný pionier. Predseda SZM a neskôr aktívny člen KSS (červená knižka). Absolvent Právnickej fakulty Univerzity Kamenského v Bratislave (červený diplom). Neskôr člen SDĽ (Strana Dobrých Ľudí). Úspešný agent SR pred Európskou komisiou pre práva obetí komunistického režimu. Absolvent viacerých špeciálnych študijných pobytov v Sovietskom zväze, Severnej Kórei, Mongolsku a na Kube. Autor množstva odborných článkov a ešte väčšieho množstva schválených zákonov. V roku 1999 „pôrodník" v posledných voľbách najúspešnej politickej strany SME. V súčasnosti predseda vlády SR. Norbert Pyco. Pre denník SMER pripravil a upravil Karol Úhor. pokračovanie článku
všetko, čo mám rád. . . z každého rožku trošku. . . blekendvajt. pokračovanie článku
Piate ročné obdobie je dva razy do roka. Nespoznáte ho podľa toho, že maturantky ukryjú svoje vnadidlá pod neforemné páperky, alebo naopak ružový záhon zrazu rozkvitne ako červený kvet na košeli revolucionára pred popravčou čatou. pokračovanie článku
Dni plynú rýchlo, väčšinou len večer a v noci, keď starí náhodou nešalujú rotu, je čas spomenúť si na tých doma - našich, frajerku, priateľov. Oni však vedú úplne normálny život, kým my tu hnijeme v kasíne spolu s otrávenými starými, drzými jogurtami a gumami. pokračovanie článku
Keď sa začiatkom 90-tych rokov prevalila vlna grunge, ružovému svetu „80´s“ bola definitívne uštedrená rana z milosti. Seattle sa na krátky moment stal hlavným mestom hudobného sveta a štvorlístok Pearl Jam, Alice in Chains, Nirvana a Soundgarden navždy zmenili obraz hudby tej doby. pokračovanie článku
Už so značkou zákazu vjazdu do centra Myjavy k vám prichádza signál, že v meste sa dnes deje niečo výnimočné a že to naozaj nebude len o pár stánkoch s teleshopping vychytávkami a lacným tureckým textilom. Z akého iného dôvodu by boli postranné uličky zaplnené autami z celého Slovenska a z akého iného dôvodu by myjavské paničky investovali hodiny a hodiny viazaním nádherných čepcov, neoddeliteľnou súčasťou ich rozprávkovo bohatých bielo-modrých krojov. pokračovanie článku
Práve sme sa strašne pohádali s Petrou. A to len preto, že niektorí ľudia si proste nedovidia na špičku nosa. Deň začal ako každý iný, ľudia si chodili pre písmenká a obrázky, známi prehodili pár slov a vôbec to nevyzeralo na búrku. Tá prišla až o druhej, s čierňavou od Rajca ( lebo ak príde odtiaľ, tak leje vždy ), kmásala stromy navôkol a zaháňala ľudí pod strechy a do krčiem. No a tá druhá búrka dohrmela s Petrou. pokračovanie článku
Predstavte si obrovskú korytnačku. A na jej chrbáte štyroch slonov. A na ich chrbátoch koláč Sveta. Koláč nazývaný Zemeplocha. Tá predstava nabáda k úsmevu, avšak zhovievavému, detská literatúra už predsa nie je pre nás, už tak dávno, tak dávno –dsať ročných. Nie tak celkom, reč je tentokrát o Terry Pratchettovi, jednom z najobľúbenejších autorov fantasy novej éry. pokračovanie článku
Vstávame o 5.45. Všetci, starí aj mladí. V sexi modrých teplákoch vybiehame na plac, rozpažujeme, klikujeme, drepujeme. To ale už len mladí, starí zívajú a fajčia opodiaľ. Sme vo vynikajúcej kondícii. Armáda nás živí skvelým jedlom a my jej to oplácame úprimným odhodlaním brániť vlasť. pokračovanie článku
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
Čo ma zaujalo