Ako v Žiline opäť raz svitla nádej.

Autor: Vlado Radosa | 12.5.2011 o 16:50 | (upravené 13.5.2011 o 8:01) Karma článku: 8,68 | Prečítané:  2587x

V poslednom čase to so Žilinou ide dole vodou. Žilinčanov kríza obrala o radosť z pohybu, akoby stratili lesk v očiach a upadli do podivnej apatie – kým pred pár rokmi boli počas majstrovstiev v hokeji plné krčmy a fandilo sa ostodeväť, teraz si ľudia nakúpia plechovky piva a chrumky v samoške a sedia doma na zadku. A život z historického centra sa pomaly vytráca. Kedysi sa Žilinčania schádzali na Veľkom a Malom Korze, Na čajoch o piatej v Hoteli Grand. Dnes sa už nič podobné nejestvuje, ba ani Mestské divadlo, Bábkove divadlo alebo Považská galéria už nie sú v kurze. Stavím sa s vami o pivo a poldeci, že traja z piatich Žilinčanov netušia, že Výstavná sieň Považskej galérie ukrýva klenoty z tvorby nášho rodáka Vincenta Hložníka. Ako bonus a daň z pažravosti sme navyše dostali dve nevzhľadné mamutie škatule, ktorými barbari navždy zlikvidovali neopakovateľnú siluetu centra mesta.

Ako lúč nádeje, že dobré veci ešte žijú, práve tak potom pôsobia noci, ako bola tá včerajšia. Noc literatúry v Žiline. Rovnako ako v Bratislave, Berlíne, Dubline, Moskve, Madride, Štokholme a ďalších metropolách Európy sa milovníci literatúry zúčastnili literárneho maratónu hľadania krásy medzi riadkami kníh na magických miestach. Na nich nám skvelí ľudia čítali úryvky zo skvelých kníh a my sme mohli okrem nazretia do rozmanitých svetov fantázie objaviť aj reálne miesta, o ktorých sme doteraz nemali ani poňatia.

1.jpg

Zastávka prvá: Hasičská stanica, Námestie Požiarnikov 1, Žilina

Uprostred hasičskej stanice, v garáži medzi červeno-bielymi vyleštenými autami sedí v pohodlnom kresle  na hasičskom pickupe Rudolf Sikora, žilinský rodák, grafik a maliar vracajúci sa k „introspektívnemu skúmaniu vlastného bytia“, ktorý nám pred samotnou čítačkou z knihy Provazolezec Karolyi od Ľubomíra Pavlova Nikolova prezradí, aké skvelé časy zažívali umelci za dôb, kedy šedá bola dobrá. Atmosféra pohodová , riziko požiaru minimálne.

2.jpg

Zastávka druhá: Bábkové divadlo Žilina, Kuzmányho 6, Žilina

Bicyklový tátoš ma ani nie za tri minúty dopraví do budovy bývalej židovskej telocvične, kde sídli najstarší profesionálny súbor na Slovensku – slávne Bábkové divadlo. Na dvore za divadlom sú rozložené stoličky a fakle, v kresle pod stromom sedí sympatická drobnožienka, v ktorej som až neskôr rozpoznal bufetárku z Ordinácie v ružovej záhrade – herečka Divadla SkRat Daniela Gudabová. Srdečné pozdravy z Notwithstandingu od Louisa de Berniéresa sú v jej podaní ešte zábavnejšie, ňou avizovaný trnavský prízvuk cítiť v pozadí len jemne, na rozdiel od rachotu rotorov vrtuľníkov zhadzujúcich parašutistov nad našimi hlavami. Atmosféra jarná a uvoľnená. Pani Gudabovej som pravdepodobne pokazil požičaný zapaľovač, za čo sa touto cestou ospravedlňujem a ďakujem za skvelý knižný tip.

3.jpg

Zastávka tretia: Hostinec u Cára, Kálov 654/25, Žilina

Tuhá slovenská krčma štylizovaná v duchu komunistickej éry, kde nám medzi portrétmi komančov a hracími automatmi jeden z najdlhších hercov na Slovensku Peter Tabaček predstaví úžasnú galériu postáv z románu Jaroslava Rudiša Konec punku v Helsinkách. Helsinky v tomto prípade označujú krčmu v sudetskom mestečku Jeseník a postavy z románu dýchajú tou správnou dekadenciou ladiacou s priestorom Hostinca u Cára ako s prepáčením riť so šerbľom. Atmosféra skvele zaúdená. Malý Zubr a kúsok bábovky chutia skvele.

4.jpg

Zastávka štvrtá: Slovena, Ateliér Ivana Kelly Köhlera, Kysucká cesta 3, Žilina

Vrchol celého večera. Ivan Kelly Köhler raz o sebe v jednom rozhovore prehlásil: Celý život som žil trochu atypickým spôsobom...“ A to je akoby Lenin povedal „Celý život som bol tak trochu komunistom. „ Ivan sa so svojím nezameniteľným výzorom a urputným vzťahom k životu, „ktorý je založený na humore, láske, erotike, fašiangoch a jazze“ stal legendou žilinskej avantgardy a jeho čítačka Dona Juana de la Mancha rakúskeho prozaika Roberta Menassea doplnená smutnými riadkami s tematikou fašistickej Fabriky na kosti nám ukázala, prečo je to tak. Ivan štylizovaný do úlohy Mefista kríženého s profesorom Dumbledorom nás hostí skvelým vínom podávaným v sklených pohároch na stopke. Ateliér plný aktov, obesencov, betlehemov a jelenieho parožia je tiež ideálnym miestom pre autentický opis lovu fotografii zebrých pošiev v Afrike. Atmosféra magicky dekadentná. Lebo tak to má byť.

5.JPG

Zastávka piata: Zimný štadión, Vstup z uhoľnej ulice, Žilina

Udýchaný vrazím do hokejovej Šatni pre hostí, kde na masážnom stolci leží Tóno Šulík a kde svetlo nočnej lampy osvetľuje hárky s textom a vešiaky na stene oproti. Pot hokejových šampiónov vsiakol do stien naveky vekov a tak nejako aj ja vsakujem do Tónovho sugestívneho performance. Z úryvku z Hry o prekliatych Portugalčana Antónia Lobo Antonesa si takmer nič nepamätám, vcucne ma to úplne do inej dimenzie a príbeh tak plynie tak trochu mimo mňa. Atmosféra koncentrovanej intimity.

6.JPG

Zastávka šiesta: Ortodoxná synagóga, Daniela Dlabača 15, Žilina

Traktát o lúštení fazule dvojnásobného držiteľa prestížnej poľskej literárnej ceny Nike Wieslawa Myśliwskeho nám v krátkych úryvkoch predstavuje Anka Šišková. Ankyno podanie je profesionálne, potrpí si na ticho a asi je háklivá na zimu. Okolo pása má deku a rabín synagógy ju po čítačke ponúkne kóšer slivovicou na zohriatie. Synagóga zvnútra vyzerá tak trochu ako trieda predelená na dve časti, na laviciach sú mená, takže každý z modliacich sa má presne určené miesto. Atmosféra pokojná a vzhľadom na známe meno aj patrične úctivá.

7.JPG

Zastávka siedma: Radnica, Mariánske námestie 1, Žilina

Npor. Mário Pažický, hovorca Žilinského pluku Jozefa Gabčíka nám číta o Gabčíkovi. A o Kubišovi. A tiež o ostatných spolubojovníkoch, ktorí poslali akciou Andropoid sebavedomému Nemecku signál, že s nami sa za pasy ťahať neradno. Goncourtovou cenou ovenčený literárny počin mladého Francúza Laurenta Bineta s čudesným názvom HHhH je čítaním na jeden dych a mám v pláne ním doplniť svoju knižnicu. Atmosféra kamennej pivnice v podzemí radnice evokuje miesto deja úryvku, kryptu posledného úkrytu odvážnych atentátnikov na pražského mäsiara. Vo vzduchu sa ozývajú výkriky ranených a plní ho pach pušného prachu. Atak! Atak! Atak!

8.JPG

Zastávka ôsma: Knihárska dielňa Lidy Mlichovej, Horný Val 5, Žilina

To najkrajšie nakoniec. Kedysi som sám pracoval s kožou a preto som sa nesmierne teším na čítanie žilinského anjela Soni Holúbkovej v knihárskej dielni pani Mlichovej. Medzi regálmi s plátnom, lepenkou a kožou, medzi pákovou rezačkou, lismi a zlatičkami nám Soňa číta smutný príbeh opisujúci dejiny stredoeurópskeho regiónu z druhej polovice minulého storočia. Úryvok z Údolia víl maďarského autora Endre Kukorellyho je nostalgickou bodkou za komunistickým režimom a súčasne za Literárnou nocou v Žiline. Atmosféra pokojná a vláčna.

Takto vyzeral včerajší večer v Žiline pre pár odhodlaných milovníkov kníh, ktorých spojila láska ku knihám a rodnému mestu. Podobné projekty v našich mestách dávajú nádej, že vieme načúvať umeniu, ktoré spája. A že keď sa chce, tak sa dá. A že kombinácia Žilina a knihy ladí baže dobre.

Úprimné poďakovanie patrí všetkým organizátorom a sponzorom.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?