reklama

Stánkar

Robím v stánku.Nepoviem vám svoje meno. Petra mi povedala, že nemusím. Takže tentokrát anonymne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Petra robí v pekárni. Dosť ma uznáva, moje názory a prehľad a tak. Myslím, že sa jej páčim, lebo mi vždy po smene donesie dáku dobrotu. Vždy ešte teplú. Ale vidím jej to aj na očiach. Nechám ju vojsť aj dnu, do stánku, iba ju.Potom sa dlho bavíme o veľa veciach. Máme rôzne témy, ako napríklad Irak, vojna, choroby, umenie, vzťahy a ľudia. Poznám veľa ľudí aj ich osudy. Stánkar vidí. Vníma. Číta. Tiež mi povedala, že keď tak veľa čítam, že by som mal niečo napisať. Tak teda dobre. Niečo o mne, niečo o tých navôkol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak napríklad taká pani Taubnerová. Jej muž ju bije. Jej muž je veľká sviňa. Keď si vypije, je zúrivý a agresívny a ona si to odnáša. Pravidelne. Tak ako Vlastu z môjho stánku ( hm, to aby ste si nemysleli, on vlastne nie je môj, ale ako keby bol. Je vlastne mojou súčasťou. A ja jeho ). No ale späť. Ja len proste stále nechápem, že prečo sa ona od neho nechá biť, taká jemná bytosť.

A potom je tu Eva. Eva je krásna žena. Býva sama a nosí krásne šaty. V lete, keď sa pozerám na ľudí a vidím len ich bruchá ( to okno je dosť nízko ) tak keď sa Eva vtedy zohne, tak to vidím veci nevídané. A ona sa v lete zohne takmer vždy. Ako keby to vedela, že ja vidím. Jej tvár mi vtedy zaplní celé okienko, ako taký krásny obraz od Rembranda alebo deVinciho. A vonia. Do mojej búdky tak príde vždy nádherná vôňa. Dáky dobrý parfém. Cudzí. Nik nevonia ako Eva. Sladko. Ináč. Mám k nej špeciálny nostalgicko – romantický vzťah. Avšak nič hlboké.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Petra asi na ňu trochu žiarli, lebo cíti, že ju intenzívne vnímam. Vždy keď o Eve rozprávam, naskočia jej také krivé vrásky okolo úst. Petra totižto, aj keď nie je taká chytrá a nečíta tak veľa ako iní ľudia, má dobrú intuíciu. O Eve povedala, že je asi teplá, keď je vraj taká pekná a nemá chlapa. Podľa mňa jej len proste závidí. Ja viem, že Eva ešte len hľadá toho pravého. Taká žena nemôže byť homosexuálka. Ona je len ako keby z iného vesmíru. Nikdy mi nepovie viac, iba čo chce kúpiť. A strašne sexi sa pri tom usmieva. A je slušná. Veľa ľudí sa nevie tak správať. Nepozdravia. Nepovedia ďakujem, nepovedia prosím, nepovedia ani bozaj sa. Len štekajú. Vyšteknú, čo chcú, hodia mince a zbohom. Anonymovia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A niektorí aj strašne smrdia. Ako keď sa neumývajú. Smrdia, ako keby sa báli voňať. Potom, únavou a niekedy aj nedobrými úmyslami. Ku mne sa to všetko dostane. Aj k môjmu nosu.

Netvrdím, že som sa narodil múdry. Len proste veľa pozorujem a čítam. Kopec novín alebo časopisov. Tie ružové a farebné knižky pre ženy nečítam, to je brak. To čítajú iba také naivky, čo pri nich plačú, lebo by chceli mať tiež také šaty a osudy. Ako napríklad Sarah Templeton. Tiež taká romantická hrdinka. Jednu z tých knižiek som si totiž zo zvedavosti prečítal. Jednu z tých lepších. Dala sa. Ale ináč to určite nečítam. Je to fakticky brak. Ružový a namydlovaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz tu bol pán Bátor, hvezdár. Vždy príde na deň presne, keď mi dojde jeho časopis. Nikdy sa nemýli. Je ako pravé švajčiarske hodinky. A skoro vždy má presne. Málokedy mu vydávam. Tiež sa vždy tak usmeje, ako keby bol šťastný len preto, že "Život hvezdára" vychádza len pre neho. Alebo ako keby mal za ľubom niečo vyviesť – nič zlé, len takú malú lotrovinu. Má malého bradáča, volá ho Miki, podľa Koperníka, spolu tvoria taký malý tichý párik. On je taký môj kolorit. Mesačný. Raz nám dlho rozprával o zániku vesmíru. Trochu ma to vystrašilo, a Petru teda tiež, ale potom sme si uvedomili, že to už tu vôbec nebudeme. Ale blbý pocit aj tak ostal.

Potom sú ešte tí druhí – napríklad taký Senko, mamin sused. Debil. Ten teda nepozdraví ani náhodou. Ďalší taký štekáč. Vždy len príde a štekne, čo chce. „ Haf, AutoRevue, haf. Haf, daj mi aj Tabu, haf. „Samozrejme, že mi tyká. Aj iní mi tykajú ale na neho som špeciálne vysadený a dosť ma tým žerie. Ľudská krysa. To počujete už na jeho hlase, že je iný. Taký povrchný. Hlavná vec, že má dobré auto ( Audi, ale starý model ) a krásnu frajerku. Aj keď aj tá vyzerá pekne mimo. Veď kto by už miloval Senka? Debilného debila.

Nemám rád ľudí ako on, čo si nevážia život. Iba si berú. Tak úplne obyčajne. Ako keby nič. To je povrchné. Nedajú vám zo seba nič, a nie som si istý, či vôbec vedia mať radi. Tomu by som uveril asi len ťažko. Im totiž záleží len na tom, aby sa šťastie usmievalo len ich smerom.

Si možno myslíte, chalan zo stánku. Keby ste si povedali, že ma len míňate, tak to nie je pravda. Ja si vás totiž skladám do obrázkov. Ako puzle. Nevidím vám do tváre, ale čítam z vašich hlasov, z vášho potu a z vašich rúk, keď mi dávate vaše peniaze za moje písmenká. Keď sa ponáhľate, alebo je vám smutno. Alebo máte dobrý deň. Vy ste ma určite ešte nevideli. Vôbec by ste ma nespoznali, keby som išiel oproti vám. Mysleli by ste si taký obyčajný chalan. Alebo by ste si nemysleli vôbec nič.

Vlado Radosa

Vlado Radosa

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

píše, čo vidí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu