Psy štekajú, Tatrabanka ide ďalej II.

Autor: Vlado Radosa | 10.3.2008 o 20:42 | Karma článku: 17,50 | Prečítané:  22028x

Tento blog nemal byť nikdy napísaný. Okolnosti a správanie Tatrabanky a. s. ma však donútili opäť reagovať týmto spôsobom. Nie je to pomsta ani vedomé poškodzovanie mena, je to využitie  blogu ako prostriedku k ochrane mojich záujmov. Povedané úplne polopate, už sa mi nechcelo ďalej držať hubu.

 

Po uverejnení predošlého blogu a jeho odoslaní do Tatrabanky mi prišiel tento mail:

„Dobry den,

dovolte, aby sme sa vyjadrili k Vasmu nazoru. Mrzi nas, ze ste mali v nasej banke takuto skusenost a ospravedlnujeme sa za vzniknute neprijemnosti.  Aj napriek tomu Vam dakujeme za Vas nazor, ktory bude preposlany na vyssie kompetentne utvary.

S pozdravom..."

Ďakujem za mail, milá Tatrabanka. Peace. O niekoľko dní mi zatelefonoval regionálny riaditeľ Tatrabanky a. s. a pozval ma na stretnutie. Mali sme si na ňom vyjasniť celú kauzu. Krv netiekla. Schôdzka prebiehala v priateľskom duchu, v mene Tatrabanky a. s. sa mi tento sympatický človek ospravedlnil a ja som jeho ospravedlnenie prijal. Tiež som mu povedal, že mi celá táto kauza nespôsobila rozkoš, spôsobila mi skôr množstvo problémov kvôli rušeniu starého a vybavovaniu nového účtu v inej banke. Na záver nášho stretnutia sa ma opýtal, či od Tatrabanky a. s. ešte budem žiadať písomné alebo iné stanovisko, alebo túto záležitosť môžeme považovať za uzavretú. Dal som mu slovo, že sa k nej už nemienim vracať a ani akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať. Ďalšie správanie Tatrabanky a. s. ma však prinútilo zmeniť názor.

Pôvodne ste sa nemali dozvedieť, že úver som nakoniec získal v inej banke v priebehu cca desiatich pracovných dní. Jednalo sa síce o  jednoduchšiu formu úveru bez preukázania príjmu, avšak aj keby ste celkový čas potrebný pre vybavenie úveru druhou bankou vynásobili štyrmi, ešte stále by ste sa dostali k polovici termínu, ktorý potrebovala Tatrabanka a. s. na to, aby ma od úveru definitívne odradila.

Prečo tu teda opäť obsmŕdam? Tatrabanka a. s. mi totiž ešte stále nevrátila podklady, ktoré som jej odovzdal počas mojej bitky o úver. Originály čestných prehlásení, potvrdení od daňového úradu, listov vlastníctva, znaleckého posudku atď. Týždeň po oznámení o zrušení úveru som navštívil pobočku a požiadal o ich vrátenie. Nemali ich, ale prisľúbili mi, že najneskôr do dvoch týždňov by mali byť na pobočke. Povedal som ok, dajte mi vedieť, keď sa u vás objavia. Ak hádate, že sa Tatrabanka a. s. zachovala podobne, ako v prvom dieli, tak hádate správne. 

Po dvoch týždňoch sa nik neozval. Šiel som k svojej zubnej hygieničke Gabike, nechal som si odstrániť zubný kameň, kúpil som si nový parfém a obliekol čistú košeľu. Vybral som sa do banky. Podklady nikde. Nešťastník, ktorý mal moju nepodstatnú osobu na starosti by sa radšej videl v temnom otvore nazývanom riť. Sľúbil, že zistí čo a ako a dá mi vedieť. Keď som sa ho opýtal, prečo mi to Tatrabanka a. s. robí, vysvetlil mi, že pre moje podklady treba ísť do archívu a potom ich poslať. Aha, už mi to bolo jasné. Tak som mu ponúkol, že ja do toho archívu pôjdem a ešte si ich aj sám pošlem. Týždeň archív, týždeň pošta a je to. Neumožnil mi to. Spýtal som sa teda dokedy. Nevedel. Priložil som mu ku krku britvu a prinútil ho, aby mi dal záväzný termín. Týždeň. Prešiel ďalší týždeň, ale milý kamarát z banky sa neozval. A tak som sa nasral. Vážne nasral. Zavolal som žoviálnemu sympaťákovi z horných poschodí Tatrabanky a. s., ktorému som sľúbil, že už o mne viac nebude počuť. A všetko som mu naložil na tanier. Sľúbil nápravu na druhý deň. O dva dni na to mi volal vyššie spomenutý nešťastník. Podklady zatiaľ neprišli.

To už som penil ako slepý na striptíze. Sľúbil som mu, že keď mi do troch dní nedodajú podklady, napíšem ďalší blog, ale tentoraz ho vytlačený osobne donesiem do Bratislavy. Na štvrtý deň som sa od neho dozvedel,  že moje podklady sa stratili. Usmial som sa sám pre seba povedal som mu, že nech si prestane robiť srandu, lebo prídem ku nim na pobočku a pred všetkými si odseknem nohu. On však nežartoval. Moje podklady poslali z Bratislavy, ale zľahla po nich zem. Začal som byť hysterický a zmocnila sa ma paranoja. Dal som mu posledné ultimátum. Dnes mi mali písomne(!) oznámiť ich konečné stanovisko. Po piatich týždňoch. Nenapísali, nezavolali.

Sedím si tu sám, píšem blog a rozmýšľam. Sú rôzne možnosti, prečo to došlo takto ďaleko, ja mám však pocit, že za všetkým je jednoducho ľahostajnosť. Tatrabanka a. s. nemusí. Je veľká, modrá a nedotknuteľná. Ja som malý, červený od zlosti a frustrovaný. Bývalý klient. Je mi smutno, nič sa nezmenilo. Psy štekajú a Tatrabanka ide ďalej.

 

 

foto:   autor

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?